Klikni na Objednať lístok
s pozdravom
Predseda cehu vinárov: Pavol Tutura
Podpredseda: Ing. Jozef Kertész
Publikácia: Ing. Daniel Valkovič
Vážení priatelia vína,
sme vinárskou spoločnosťou a naším zámerom je pokračovať v tradícii výroby kvalitných radošinských vín. Od vzniku v r. 2004 obohacujeme trh o radošinské vína s veľkolepou vínárskou históriou.
Produkujeme vína najmä z vlastného vinohradu, ktorý sa rozprestiera priamo nad vínnou pivnicou na ploche 33 ha. Redukcia úrod a starostlivé ošetrovanie viniča v systéme integrovanej produkcie sú pre nás samozrejmosťou. Južná orientácia našich viníc a vápencovo dolomitické podložie pôd dávajú vyniknúť hlavne burgundským odrodám viniča. Okrem Burgundského modrého /Pinot noir/ a Burgundského bieleho /Pinot blanc/ sa u nás darí najmä Burgundskému šedému /Pinot gris/. Z neho vyrábame naše najznámejšie víno Radošinský Klevner, ktorý bol dodávaný na anglický kráľovský dvor a tomuto vínu bol udelený certifikát. Radošinský Klevner zažil svoj comeback v anglickej kráľovskej rodine aj pri poslednej návšteve Kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. Víno nechýbalo ani na stoloch pri poslednej návšteve Slovenska pápeža Jána Pavla II.
Naše vína z pivnice Radošina sú typické ojedinelým charakterom vo vôni i chuti, získali priazeň konzumentov, ale aj viacero významných ocenení aj na svetových výstavách. V súčasnej dobe radošinské vína dodávame do siete hotelov a reštaurácií, špecializovaných vinoték a na rôzne spoločenské podujatia. Vína je možné zakúpiť aj priamo v našej predajni v Radošine.
Lokalita /Terroir/
Vinohradnícka oblasť: Nitrianska
Vinohradnícky rajón: Radošinský
Vinohradnícka obec: Radošina
Hon: Nad vinohradmi
Nadmorská výška: 237 – 260 m. n. m. na úpätí pohoria Považský Inovec
Orientácia svahov: južná – juhovýchodná, svahovitosť 3° až 7°
Klimatická oblasť: teplá, mierne vlhká s miernou zimou, priemerná ročná teplota 9,05 °C
Celková suma teplôt za rok: 3298 °C
Celková suma teplôt za vegetáciu: 3089°C
Priemerný ročný úhrn zrážok: 617 mm
Pôda: hnedozem, ílovito hlinitá pôda na sprašových hlinách s prímesou skeletu na vápencovodolomitickom podloží s prímesou pestrých bridlíc.
Publikoval: Ing. Daniel Valkvovič
Sme malé, rodinné vinárstvo. Hoci výrobe vína sa venujeme len krátko, pestovaniu hrozna sa naša rodina venuje už od sedemdesiatich rokov minulého storočia.
Otec Anton Horváhth pracoval vo viniciach v Doľanoch už od ukončenia strednej vinárskej školy v Modre. Najskôr v družstve ako skupinár, neskôr po revolúcii začal hospodáriť na prenajatých, postupne aj na vlastných vinohradoch. Teraz naša rodina pestuje hrozno na 50 hektároch pôdy a dodáva ho viacerým vinárom v Malokarpatskej oblasti.
Lásku k vinohradníctvu a vinárstvu sme po otcovi zdedili aj my, najmladší synovia Peter a Pavol. Od detstva sme sa zapájali do prác vo vinici. Po skončení vysokoškolského štúdia začíname s výrobou vlastných vín výlučne z kvalitného hrozna vlastnej produkcie, dopestovaného na slnečných svahoch Malých Karpát.
Naša rodina rovnako zhodnocuje vinohradnícke a vinárske vedomosti získané tradíciou a skúsenosťami, ako aj moderné technologické postupy.
Najväčsím uznaním pre nás je, ak Vám naše víno chutí. Ak pri jeho konzumácii prežívate príjemné chvíle v kruhu svojich rodín a priateľov.
Publikoval: Ing. Daniel Valkovič
Vína Chateau Modra sú výsledkom viac než 400 ročnej tradície pestovania viniča a výroby vína rodiny Šebovcov z Modry. Tradícia rodiny sa viaže až k Lukášovi Šebovi, ktorý bol v Modre v 17.storočí vlastníkom viac než pol hektára vinohradu.
Vinice Horná MalantaVinice Hornej Malanty sú súčasťou Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Rozprestierajú sa na sprašových pahorkatinách juhozápadnej časti Slovenska. Toto územie patrí do podunajskej pahorkatiny a zasahuje sem aj pohorie Tríbeč.
Vinice HubiceNachádzajú sa v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti na území Horného Žitného Ostrova v nadmorskej výške 126 m. Rozprestierajú sa v štyroch katastralných územiach. Vinice sú na pôdach prevažne štrkovitých, prípadne štrkovito – hlinitých s nedostatkom zrážok a častými vetrami.
Vinice ModraTieto vinice sú súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Nachádzajú sa na hlinitých, hlinito-piesočnatých, piesočnatých až kamenistých pôdach, ktoré dávajú vínam rozmanitý a jedinečný charakter. Polohy s ideálnou expozíciou svahov a to južné, juho-východné svahy, zabezpečujú ideálne klimatické a poveternostné podmienky pre pestovanie a dozrievanie hrozna.
Vinice NebojsaPri zjazde z kruhového objazdu cesty severného diaľničného obchvatu mesta Galanta sa ocitnete v prekrásnom areáli vinohradníckeho strediska Nebojsa. Toto stredisko, osadené vo višňovo-brezovom hájiku Vám ponúka možnosť prezrieť si ampelograrafickú výsadbu a skúšobnú výsadbu rezistentných alebo interšpecifických odrôd.
Publlikoval: Ing. Daniel Valkovič
Firma Tokaj & CO, s.r.o. sa zaoberá výrobou najvzácnejších slovenských vín od jari roku 2007. Svojim programom nadviazala na najlepšie tradície predchodcov vyrábajúcich tokajské vína pod ochrannou známkou označenia pôvodu.
Podnik Tokaj & CO, s.r.o.
Tokaj & CO, s.r.o. je najväčším producentom tokajských vín. Vznikla 1.4.2007 po osamostatnení sa vinárskej prevádzky vo firme Galafruit & CO., s.r.o., ktorá po prvýkrát predstavila svoje výrobky na výstave Agrokomplex v Nitre v roku 2000. Kolekcia vystavených vín tu bola hodnotená ako najúspešnejšia a získala mimoriadnu cenu Agrokomplexu. V roku 1998 ako prvý výrobca predstavil inovačný výrobok Tokajský výber 6-putňový.
História podniku
V 80. rokoch tokajské vína vyrábal závod v Malej Tŕni, ktorý patril pod odborový podnik Vinárske závody Bratislava. Po jeho zániku pestovanie hrozna a výroba vína prešli na š.p. Tokaj so sídlom v Slovenskom Novom Meste, ktorý vznikol 1.4. 1991 ako súčasť politicko-hospodárskych zmien a stal sa najväčším vinárskym podnikom v južnom Zemplíne.
Bol to podnik kombinovaného typu, ktorý sa zaoberal pestovaním hrozna tokajských kultivarov, jeho spracovaním na vína, fľašovaním, odbytom hotových výrobkov. Ročne produkoval 2000 ton hrozna na 350-400 ha rodiacich viníc a vyrábal z nich 15 000 hl vína. Vysoké pohľadávky u veriteľov a nevyplatenie hrozna vykúpeného od drobných dodávateľov za roky 1996 1997 vyústilo na začiatku roku1998 k rozpadu š.p. Tokaj a následnému prepusteniu všetkých 150 zamestnancov. Aby sa vinice zachovali, vypísal Slovenský pozemkový fond konkurz na nového nájomcu tokajských viníc.
Do verejnej súťaže sa prihlásilo 6 firiem. Prednosť dostal komplexný projekt spoločnosti Galafruit & CO, s.r.o., Malá Tŕňa, ktorá prebrala do prenájmu 255 ha poľnohospodárskej pôdy Slovenskej Tokajskej vinohradníckej oblasti aj s vinicami, lisovacie zariadenie a znovu zamestnala približne 50-60 zamestnancov. Spoločnosť Galafruit & CO., s.r.o., Malá Tŕňa, vznikla v apríli 1997 a v októbri toho roku položili základný kameň ovocného sadu o rozlohe 450 ha v okolí obce Malá Tŕňa na rovinatej Roňavskej bráne. V tomto sade sa pestujú jablká, hrušky, slivky, broskyne a čierne ríbezle, pričom s prvou úrodou sa počítalo v roku 2001 a naplno sad produkoval od roku 2003. V roku 1998 z 350 ha viníc pozbierali 402,3 ton hrozna, čo znamenalo produkciu iba 1,15 t/ha.
Katastrofálnu úrodu v roku 1998 ovplyvnila do značnej miery nepriazeň počasia, ktorá často bránila obhospodarovaniu viniča. Vysoká vlhkosť vyvolala choroby ničiace strapce hrozna (múčnatka, biela hniloba). Hrozno z tejto úrody pre nízku cukornatosť nebolo vhodné na výrobu suchého tokajského vína, ktoré je základom pre výrobu tokajských výberov (všetko samorodé na stolové víno). V roku 1999 celková plocha predstavovala 245 ha. 105 ha viníc sa vrátilo v rámci reštitúcie obciam a súkromným vlastníkom. Z tejto plochy sa pozberalo 674,7 ton hrozna, čo predstavovalo produkciu 2,7 t/ha. Priemerná cukornatosť sa pohybovala okolo 20,37°NM. V tom období sa uskutočnil aj zber cibéb na výrobu tokajskej výberovej esencie.
Tokajská
vinohradnícka a vinárska oblasť je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Prvopočiatky pestovania viniča v tejto oblasti spadajú do obdobia nadvlády Rimanov, kedy bol kraj súčasťou Panónie. Je všeobecne známe, že Rimania mali k hroznu a obzvlášť k vínu mimoriadne pozitívny vzťah. Po úpadku Rímskej ríše pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania.
Keď
v roku 894 prišli na toto územie Maďari pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu už rozvinuté vinohradníctvo. Svedčí o tom podanie, podľa ktorého vojvodca Turzol hlási kniežaťu Arpádovi, že v sútoku riek Bodrogu a Tisy našiel v okolitých svahoch prekrásne vinohrady. Z tohto obdobia sa odvíja aj pomenovanie celej oblasti. Podľa historických prameňov je odvodené od staroslovanského slova „stokaj“, čo v preklade znamená sútok dvoch riek – Bodrogu a Tisy.
Pestovanie
viniča a celkový rozvoj oblasti bol spomalený vpádom Tatárov v roku 1241, keď bol tento jedinečný kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Veľkú zásluhu na rozvoji kraja a prvopočiatkoch výroby tokajských vín má kráľ Bélla IV., ktorý spustnutý a vyľudnený kraj kolonizoval talianskymi osadníkmi z oblasti Bari a Formini. Títo priniesli nové skúsenosti, ale hlavne základnú tokajskú odrodu – Furmint, ktorá dáva tokajskému vínu jeho nenapodobiteľný a nezameniteľný charakter.
Prvá
písomná zmienka o Tokajskej oblasti je z roku 1248, kedy kráľ Bélla IV. Daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku pre Levočské prepoštstvo. Od spomínaného roku sú literárne pramene o Tokaji a jeho viniciach pomerne časté. Veľké zásluhy o rozvoj pestovania viniča v Tokajskej oblasti priznáva história taktiež kráľovi Matejovi Korvínovi (1458-1490).
Paradoxne,
významný podiel na charaktere a technologickom postupe výroby tokajských vín zanechal vpád Turkov v roku 1528. Počas dlhých 170 rokov zostala celá oblasť pod Tureckým panstvom. Vpád Turkov bol podnetom na budovanie tokajských pivníc v tufoch, ktoré sa pôvodne budovali ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami a nájazdmi nepriateľa. Postupom času sa však zistilo, že dlhoročné dozrievanie vína v pivniciach má mimoriadne priaznivé účinky na jeho chuť i celkovú kvalitu.
Prvá
písomná zmienka o tokajských výberoch sa datuje do roku 1560, kedy sa v latinsko – maďarskom slovníku Fabricia Balázsa stretávame s termínom cibéby (hrozienka). Sú definované ako scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea Persoon.
Prvý
tokajský výber vyrobil v roku 1650 kalvínsky kňaz Laczko Maté (Ladislav Matej) pôvodom zo Sepse (Moldava nad Bodvou). Prekvapil ním na Veľkú noc manželku svojho zemepána Zuzanu Lorantffyovú (vdova po kniežati Jurajovi Rákoczim). Tej tokajský výber tak zachutil, že ho prikázala vyrábať v čo najväčších množstvách „pre potešenie tela i duše“. Od tohto okamihu už udalosti nabrali rýchly spád. V roku 1655 bol vydaný prvý zákon o tokajskej oblasti, v ktorom sa nariaďovalo povinné vyberanie cibéb zo strapcov hrozna. Tým bol aj z právneho hľadiska položený základný kameň výroby tokajských výberových vín.
Pamätihodná
kapitola dejín tokajského vína je spojená s meno Františka Rákocziho II. (rodák zo slovenskej obce Borša). Od kniežaťa boli pravidelne zásielky vína adresované na dvor kráľa Ľudovíta XIV. (1638 – 1715). Od neho pochádza slávny výrok o tokajskom víne: „ Vinum regnum, Rex vinorum.“. Tokajské víno s stalo obľúbeným nápojom aj cára Petra I. Veľkého a jeho následníčky Kataríny. Vplyvom živého zahraničného záujmu v 18. storočí tokajské víno získalo na sláve nielen v Eorópe ale aj v ostatných svetadieloch. Kupovali jo ako liek „ Universalis vera medicina“ na liečenie chudokrvnosti, malátnosti a nervovým chorobám (viac v sekcii: Víno a zdravie). Od konca 18. storočia bol zaznamenaný pokles plôch vinohradov. Koncom 19. storočia zničila prevažnú časť tokajských viníc fyloxéria – voška viničová. O obnovu viníc sa zaslúžili Dr. Szabó a Cziner, ktorí vysádzali vinič štepený na amerických podpníkoch.
Z
novšej histórie je možné spomenúť založenie Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni v roku 1924, na základe jej dlhoročných výsledkov bol vydaný zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 6. marca 1959 „O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.“
Slovenská
tokajská vinohradnícka a vinárska oblasť je najmenšou, ale najhodnotnejšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku. Spolu s časťou oblasti nachádzajúcou sa na území Maďarska tvorí jednotnú Tokajskú vinohradnícku a vinársku oblasť. Na území Maďarska sa rozprestierajú cca 4/5 oblasti a na území Slovenska 1/5 celkovej výmery. Jedná sa o historicky podložené územie, ktoré nie je možné rozdeliť štátnou hranicou.
Slovenská
časť Tokajskej oblasti je vymedzená zákonom č. 323/96 Zbierky zákonov o vinohradníctve a vinárstve. V prílohe k citovanému zákonu sú uvedené vinohradnícke hony, ktoré sa môžu využívať len ako vinice. V rámci Slovenskej republiky do Tokajskej oblasti patria nasledovné obce: Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Veľká Tŕňa, Veľká Bara, Černochov a Čerhov. Celková výmera oblasti definovaná zákonom je 908,77 hektárov.
Zaradenie
toho ktorého vinohradníckeho honu do tokajskej oblasti bolo podmienené historickým vývojom a dlhoročným skúmaním. Patria sem len južne, juho-východne a juho-západne orientované svahy. Tento typ orientácie svahov spôsobuje, že kry viniča sú po celý deň vystavené pôsobeniu teplého jesenného slnka, ktoré dokáže zo živín zeme, vody a vzduchu vyprodukovať v bobuliach hrozna dostatočné množstvo prírodného cukru a aromatických látok. Pôda je výrazne kamenistá, sopečného pôvodu. Pôsobenie pôdy má nenahraditeľné účinky pri dozrievaní hrozna. Počas dlhých jesenných slnečných dní do seba pôda absorbuje slnečné žiarenie, ktoré následne v noci vyžaruje. Napomáha tak zmierňovať rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou a priaznivo ovplyvňuje dozrievanie viniča. Typickým znakom pôdy na tokajskom hone je, že aj po chladnej jesennej noci je ráno ešte teplá.
Klimaticky
patrí tokajská oblasť do kontinentálneho klimatického pásma. Celkový objem zrážok je rozdelený pomerne nerovnomerne na zimu a na jar, leto a jeseň sú pomerne. Dlhá a suchá jeseň je typickým znakom tejto oblasti. Jesenné dni sa takmer pravidelnezačínajú rannými hmlami, ktoré podporujú tvorbu a rozvoj ušľachtilej plesne na bouliach hrozna. Centrom slovenskej časti Tokajskej oblasti je obec Malá Tŕňa, v ktorej je aj hlavné sídlo našej spoločnosti.
Publikoval: Ing. Daniel Valkovič
Životopis vína sa začína písať každoročne na jar vo vinohrade. Základnou filozofiou je dopestovať pri optimálnom zaťažení kra absolútne zdravé a dozreté hrozno. To čo je vo veľkovýrobe nemožné sa na malých farmách stáva skutočnosťou. Na začiatku je slobodna a nikým neobmedzená myseľ, ktorá umožňuje vedomostiam ísť dopredu.
Naše vinice sú zatrávnené, rezané na jeden vodorovný ťažeň, počas vegetácie sú ručne vykonávané práce ako podlom, odlistenie zoný strapcov a skracovanie letorastov. Vinice sú chemicky ošetrované a každoročným cielom je obmedziť túto činnosť na šesť postrekov za vegetáciu.
Základom výroby kvalitných vín s čistou odrodovou charakteristikou je zdravé a dozreté hrozno. Termín zberu starostlivo zvažujeme, hrozno oberáme výlučne ručne do prepraviek a okamžite po zbere spracovávame. Technologický proces výroby vína je súhra umenia a vedomostí vinára s technikou jemu dostupnou. V tomto procese sa hlavne spoliehame na skúsenosti a znalosti nadobudnuté praxou.
Vyrábame vína viacerých kategórií. Jednou z nich sú volne čapované zmesové a odrodové vína cenovo dostupnejšie. Tieto vína bývajú často zatracované z dôvodu ich nízkej kvality na trhu s vínom a ich nahrádzanie nekvalitnými vínami z dovozu. Naše volne čapované vína sú vína z hrozna zo slovenských vinohradov, vína, ktoré sme vyrobili sami, vína s našim rukopisom. Pre tieto vína platí, že ak nám ich v danom ročníku vykúpite, potom už jednoducho nie sú, čim sa výrazne odlišujeme od konkurencie na trhu so sudovými vínami.
Fľašované vína rady – EXCLUSIVE. Kvalitné víno potrebuje svoju slobodu na vznik a pokoj na zrenie. Rozhodli sme sa preto v roku 2008 ukončiť označovanie vína tradičnými názvami s prívlastkom a toto označenie sme nahradili názvom EXCLUSIVE. Od tejto doby pokračujeme vo výrobe kvalitných vín a snažime sa Vás presvedčiť o svojej práci vlastným menom a dobrým vínom.
Vína s ročníkom 2000 boli prvotinou značky Vínna pivnica Ing.Milan Chudý v obci Vinohrady nad Váhom. Odvtedy vínka sponad Váhu stretávame pravidelne či už na rôznych vinárskych súťažiach, vinotékach, reštauráciách či u nich doma vo vinárstve. Už tradične ich ochutnáme aj na tohoročnom Fraštackom putovaní za vínom v Hlohovci.
Publikoval: Ing. Daniel Valkovič
SLOBODNÉ VINÁRSTVO Slobodné vinárstvo je meno vína z Majera Zemianske Sady. Majer Zemianske Sady je nezávislý rodinný podnik. Od roku 1912 hospodárime na pôde v Zemianskych Sadoch pri Hlohovci. Po násilnom prerušení rodinnej tradície, riadi v súčasnosti Majer Zemianske Sady spoločne štvrtá a piata generácia. V medzivojnovom období sa naše vína predávali pod obchodnou značkou K trom boxerom a boli obľúbené aj v pražských umeleckých kruhoch. Vinárske dedičstvo sme začali obnovovať v roku 1997. Rodičia revitalizovali vinohrady a v roku 2010 sme vyrobili prvé víno v pôvodnej pivnici pod značkou Slobodné vinárstvo. Víno vnímame ako živý organizmus. Pri výrobe kladieme dôraz na remeselnú precíznosť, na pochopenie prírodných procesov. Nesnažíme sa ich meniť. Všetky naše vína kvasia prirodzene, vlastnými kvasinkami. Nepridávame do nich žiadne enologické prípravky, ktoré takzvane “krášlia” ich vôňu a chuť. Od začiatku sa venujeme aj výrobe oranžových vín – vín z bielych odrôd, ktoré fermenutú na šupkách. Kvasenie na šupkách nás prirodzene priviedlo ku gruzínskym Kvevri – ručne robeným hlineným amforám, ktoré sme na jeseň 2014 zakopali na Majeri.
Publikoval: Ing. Daniel Valkovič
Víno Nichta, už tradične na Jašteri, ponúkne to najlepšie zo svojich viníc.
Publikoval: Ing. Daniel Valkovič
Toto nové vinárstvo vzniklo v roku 2012. Predchádzala mu ale spolupráca troch odlišných vinárskych nadšencov od roku 2008 pod názvom Frtúsovci a Kuťka.
Rado Frtús – Zakladateľ, tvorca myšlienky , inovátor a vinársky fanatik.
Stano Ftrús – zanietenec a detailista. Správny človek na správnom mieste.
Tomáš Kuťka – Morálna, a marketingová podpora.
Publikoval: Ing. Daniel Valkovič
Vinárstvo Ivana Čapičíka nájdete v obci Zeleneč, ktorá je čo by kameňom dohodil z Trnavy. Vinárstvo Ivana Čapičíka je typickým predstaviteľom tzv. domáceho vinárstva. Vinárstvo má vo svojom rodinnom dome. Vlastne, skôr pod ním. Pivnicu, ktorá sa dnes už rozhodne nedá nazvať malou, si vykopal vlastnými rukami. Vinárstvo sa rozvíjalo postupne. Zo zopár sto litrov až na dnešných takmer 20 000 litrov vína, čo je na domáce vinárstvo úctyhodný objem. Ivan Čapičík časť hrozna nakupuje od vybraných pestovateľov, u ktorých si vyberá nielen podľa odrody, ale aj podľa kvality hrozna. Najväčšie tanky, ktoré má v pivnici, majú 1 000 litrov, takže sortiment jeho vín je pomerne široký. Viac ako dvadsať druhov vína pozostáva z odrôd ako Rizling rýnsky, Rizling vlašský, pinoty, ale aj aromatické odrody ako je Pálava, Tramín červený a Devín. Ivan Čapičík vyrába svoje vína s využitím čo najmenšieho počtu operácií a prakticky s vylúčením prídavných látok. Vo vlastnej vinici zachováva princípy integrovanej produkcie, ktorá je akýmsi predstupňom bioprodukcie. Minimalizuje chemické postreky a sústredí sa na zelené práce vo vinohrade. Vína z produkcie Vinárstva Čapičík prezentujú moderný štýl, plný ovocnosti a pôvodných odrodových aróm. V spojení s neintervenčnou filozofiou výroby vína sú vína Ivana Čapičíka dokonalými reprezentantmi domácich, avšak moderných a čistých vín. Ivan Čapičík je jedným z iniciátorov založenia miestnej súťaže vín, Linčanský džbánek, ktorá patrí medzi nominačné výstavy Národného salónu vín. Keďže nielen vínom je človek živý, v spojení s ním treba spomenúť ešte jednu špecialitu, ktorú môžete spolu s vínami ochutnať. Tou špecialitou sú vyhlásené klobásy, ktoré boli ocenené na nejednej súťaži.
web: http://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/vinarstvo-capicik