Firma Tokaj & CO, s.r.o. sa zaoberá výrobou najvzácnejších slovenských vín od jari roku 2007. Svojim programom nadviazala na najlepšie tradície predchodcov vyrábajúcich tokajské vína pod ochrannou známkou označenia pôvodu.
Podnik Tokaj & CO, s.r.o.
Tokaj & CO, s.r.o. je najväčším producentom tokajských vín. Vznikla 1.4.2007 po osamostatnení sa vinárskej prevádzky vo firme Galafruit & CO., s.r.o., ktorá po prvýkrát predstavila svoje výrobky na výstave Agrokomplex v Nitre v roku 2000. Kolekcia vystavených vín tu bola hodnotená ako najúspešnejšia a získala mimoriadnu cenu Agrokomplexu. V roku 1998 ako prvý výrobca predstavil inovačný výrobok Tokajský výber 6-putňový.
História podniku
V 80. rokoch tokajské vína vyrábal závod v Malej Tŕni, ktorý patril pod odborový podnik Vinárske závody Bratislava. Po jeho zániku pestovanie hrozna a výroba vína prešli na š.p. Tokaj so sídlom v Slovenskom Novom Meste, ktorý vznikol 1.4. 1991 ako súčasť politicko-hospodárskych zmien a stal sa najväčším vinárskym podnikom v južnom Zemplíne.
Bol to podnik kombinovaného typu, ktorý sa zaoberal pestovaním hrozna tokajských kultivarov, jeho spracovaním na vína, fľašovaním, odbytom hotových výrobkov. Ročne produkoval 2000 ton hrozna na 350-400 ha rodiacich viníc a vyrábal z nich 15 000 hl vína. Vysoké pohľadávky u veriteľov a nevyplatenie hrozna vykúpeného od drobných dodávateľov za roky 1996 1997 vyústilo na začiatku roku1998 k rozpadu š.p. Tokaj a následnému prepusteniu všetkých 150 zamestnancov. Aby sa vinice zachovali, vypísal Slovenský pozemkový fond konkurz na nového nájomcu tokajských viníc.
Do verejnej súťaže sa prihlásilo 6 firiem. Prednosť dostal komplexný projekt spoločnosti Galafruit & CO, s.r.o., Malá Tŕňa, ktorá prebrala do prenájmu 255 ha poľnohospodárskej pôdy Slovenskej Tokajskej vinohradníckej oblasti aj s vinicami, lisovacie zariadenie a znovu zamestnala približne 50-60 zamestnancov. Spoločnosť Galafruit & CO., s.r.o., Malá Tŕňa, vznikla v apríli 1997 a v októbri toho roku položili základný kameň ovocného sadu o rozlohe 450 ha v okolí obce Malá Tŕňa na rovinatej Roňavskej bráne. V tomto sade sa pestujú jablká, hrušky, slivky, broskyne a čierne ríbezle, pričom s prvou úrodou sa počítalo v roku 2001 a naplno sad produkoval od roku 2003. V roku 1998 z 350 ha viníc pozbierali 402,3 ton hrozna, čo znamenalo produkciu iba 1,15 t/ha.
Katastrofálnu úrodu v roku 1998 ovplyvnila do značnej miery nepriazeň počasia, ktorá často bránila obhospodarovaniu viniča. Vysoká vlhkosť vyvolala choroby ničiace strapce hrozna (múčnatka, biela hniloba). Hrozno z tejto úrody pre nízku cukornatosť nebolo vhodné na výrobu suchého tokajského vína, ktoré je základom pre výrobu tokajských výberov (všetko samorodé na stolové víno). V roku 1999 celková plocha predstavovala 245 ha. 105 ha viníc sa vrátilo v rámci reštitúcie obciam a súkromným vlastníkom. Z tejto plochy sa pozberalo 674,7 ton hrozna, čo predstavovalo produkciu 2,7 t/ha. Priemerná cukornatosť sa pohybovala okolo 20,37°NM. V tom období sa uskutočnil aj zber cibéb na výrobu tokajskej výberovej esencie.
Tokajská
vinohradnícka a vinárska oblasť je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Prvopočiatky pestovania viniča v tejto oblasti spadajú do obdobia nadvlády Rimanov, kedy bol kraj súčasťou Panónie. Je všeobecne známe, že Rimania mali k hroznu a obzvlášť k vínu mimoriadne pozitívny vzťah. Po úpadku Rímskej ríše pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania.
Keď
v roku 894 prišli na toto územie Maďari pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu už rozvinuté vinohradníctvo. Svedčí o tom podanie, podľa ktorého vojvodca Turzol hlási kniežaťu Arpádovi, že v sútoku riek Bodrogu a Tisy našiel v okolitých svahoch prekrásne vinohrady. Z tohto obdobia sa odvíja aj pomenovanie celej oblasti. Podľa historických prameňov je odvodené od staroslovanského slova „stokaj“, čo v preklade znamená sútok dvoch riek – Bodrogu a Tisy.
Pestovanie
viniča a celkový rozvoj oblasti bol spomalený vpádom Tatárov v roku 1241, keď bol tento jedinečný kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Veľkú zásluhu na rozvoji kraja a prvopočiatkoch výroby tokajských vín má kráľ Bélla IV., ktorý spustnutý a vyľudnený kraj kolonizoval talianskymi osadníkmi z oblasti Bari a Formini. Títo priniesli nové skúsenosti, ale hlavne základnú tokajskú odrodu – Furmint, ktorá dáva tokajskému vínu jeho nenapodobiteľný a nezameniteľný charakter.
Prvá
písomná zmienka o Tokajskej oblasti je z roku 1248, kedy kráľ Bélla IV. Daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku pre Levočské prepoštstvo. Od spomínaného roku sú literárne pramene o Tokaji a jeho viniciach pomerne časté. Veľké zásluhy o rozvoj pestovania viniča v Tokajskej oblasti priznáva história taktiež kráľovi Matejovi Korvínovi (1458-1490).
Paradoxne,
významný podiel na charaktere a technologickom postupe výroby tokajských vín zanechal vpád Turkov v roku 1528. Počas dlhých 170 rokov zostala celá oblasť pod Tureckým panstvom. Vpád Turkov bol podnetom na budovanie tokajských pivníc v tufoch, ktoré sa pôvodne budovali ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami a nájazdmi nepriateľa. Postupom času sa však zistilo, že dlhoročné dozrievanie vína v pivniciach má mimoriadne priaznivé účinky na jeho chuť i celkovú kvalitu.
Prvá
písomná zmienka o tokajských výberoch sa datuje do roku 1560, kedy sa v latinsko – maďarskom slovníku Fabricia Balázsa stretávame s termínom cibéby (hrozienka). Sú definované ako scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea Persoon.
Prvý
tokajský výber vyrobil v roku 1650 kalvínsky kňaz Laczko Maté (Ladislav Matej) pôvodom zo Sepse (Moldava nad Bodvou). Prekvapil ním na Veľkú noc manželku svojho zemepána Zuzanu Lorantffyovú (vdova po kniežati Jurajovi Rákoczim). Tej tokajský výber tak zachutil, že ho prikázala vyrábať v čo najväčších množstvách „pre potešenie tela i duše“. Od tohto okamihu už udalosti nabrali rýchly spád. V roku 1655 bol vydaný prvý zákon o tokajskej oblasti, v ktorom sa nariaďovalo povinné vyberanie cibéb zo strapcov hrozna. Tým bol aj z právneho hľadiska položený základný kameň výroby tokajských výberových vín.
Pamätihodná
kapitola dejín tokajského vína je spojená s meno Františka Rákocziho II. (rodák zo slovenskej obce Borša). Od kniežaťa boli pravidelne zásielky vína adresované na dvor kráľa Ľudovíta XIV. (1638 – 1715). Od neho pochádza slávny výrok o tokajskom víne: „ Vinum regnum, Rex vinorum.“. Tokajské víno s stalo obľúbeným nápojom aj cára Petra I. Veľkého a jeho následníčky Kataríny. Vplyvom živého zahraničného záujmu v 18. storočí tokajské víno získalo na sláve nielen v Eorópe ale aj v ostatných svetadieloch. Kupovali jo ako liek „ Universalis vera medicina“ na liečenie chudokrvnosti, malátnosti a nervovým chorobám (viac v sekcii: Víno a zdravie). Od konca 18. storočia bol zaznamenaný pokles plôch vinohradov. Koncom 19. storočia zničila prevažnú časť tokajských viníc fyloxéria – voška viničová. O obnovu viníc sa zaslúžili Dr. Szabó a Cziner, ktorí vysádzali vinič štepený na amerických podpníkoch.
Z
novšej histórie je možné spomenúť založenie Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni v roku 1924, na základe jej dlhoročných výsledkov bol vydaný zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 6. marca 1959 „O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.“
Slovenská
tokajská vinohradnícka a vinárska oblasť je najmenšou, ale najhodnotnejšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku. Spolu s časťou oblasti nachádzajúcou sa na území Maďarska tvorí jednotnú Tokajskú vinohradnícku a vinársku oblasť. Na území Maďarska sa rozprestierajú cca 4/5 oblasti a na území Slovenska 1/5 celkovej výmery. Jedná sa o historicky podložené územie, ktoré nie je možné rozdeliť štátnou hranicou.
Slovenská
časť Tokajskej oblasti je vymedzená zákonom č. 323/96 Zbierky zákonov o vinohradníctve a vinárstve. V prílohe k citovanému zákonu sú uvedené vinohradnícke hony, ktoré sa môžu využívať len ako vinice. V rámci Slovenskej republiky do Tokajskej oblasti patria nasledovné obce: Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Veľká Tŕňa, Veľká Bara, Černochov a Čerhov. Celková výmera oblasti definovaná zákonom je 908,77 hektárov.
Zaradenie
toho ktorého vinohradníckeho honu do tokajskej oblasti bolo podmienené historickým vývojom a dlhoročným skúmaním. Patria sem len južne, juho-východne a juho-západne orientované svahy. Tento typ orientácie svahov spôsobuje, že kry viniča sú po celý deň vystavené pôsobeniu teplého jesenného slnka, ktoré dokáže zo živín zeme, vody a vzduchu vyprodukovať v bobuliach hrozna dostatočné množstvo prírodného cukru a aromatických látok. Pôda je výrazne kamenistá, sopečného pôvodu. Pôsobenie pôdy má nenahraditeľné účinky pri dozrievaní hrozna. Počas dlhých jesenných slnečných dní do seba pôda absorbuje slnečné žiarenie, ktoré následne v noci vyžaruje. Napomáha tak zmierňovať rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou a priaznivo ovplyvňuje dozrievanie viniča. Typickým znakom pôdy na tokajskom hone je, že aj po chladnej jesennej noci je ráno ešte teplá.
Klimaticky
patrí tokajská oblasť do kontinentálneho klimatického pásma. Celkový objem zrážok je rozdelený pomerne nerovnomerne na zimu a na jar, leto a jeseň sú pomerne. Dlhá a suchá jeseň je typickým znakom tejto oblasti. Jesenné dni sa takmer pravidelnezačínajú rannými hmlami, ktoré podporujú tvorbu a rozvoj ušľachtilej plesne na bouliach hrozna. Centrom slovenskej časti Tokajskej oblasti je obec Malá Tŕňa, v ktorej je aj hlavné sídlo našej spoločnosti.
Publikoval: Ing. Daniel Valkovič