Piť, či nepiť

Striedme pitie alkoholu môže
mať pozitívny vplyv na ľudské
zdravie
Alkohol môže za istých okolností vplývať na ľudský
organizmus aj priaznivo. Potvrdila to nová štúdia odborníkov z
Austrálie.
Z ich pozorovaní bolo zistené, že u ľudí, ktorí pili 10 až 20 gramov alkoholu
denne, bolo riziko výskytu tzv. metabolického syndrómu, ktorý je spojený
s ochorením srdca, menšie, ako u tých, ktorí vypili menej ako 10 gramov.
Metabolický syndróm
Metabolický syndróm je stav, kedy človek trpí aspoň tromi z nasledujúcich
rizikových faktorov: vysoký krvný tlak, nízka hladina „dobrého“ cholesterolu,
vysoká hladina cukru v krvi, vysoká hladina troglyceridov a nadváha.
Britský odborný portál Live Science uvádza, že v predošlých výskumoch sa
vedci v súvislosti s ochoreniami srdca zameriavali predovšetkým na
jedincov, ktorí abstinovali, alebo pili alkohol vo zvýšenej miere.
Je teda možné, že sa podcenili výsledky výskumov u skupiny ľudí, ktorí
alkohol konzumovali striedmo.
Od abstinentov až po ťažkých pijanov
Najnovšie popisovaná štúdia predstavuje údaje, ktoré vychádzajú
z pozorovaní skupiny 2200 mladých ľudí v priemernom veku 29,5 roka.
Vedci zistili, že 54 percent respondentov bolo možné označiť za ľahkých pijanov, čo znamená, že denne vypili menej ako 10 gramov alkoholu a 13
% bolo úplných abstinentov.
Ďalšiu kategóriu označili ako miernych pijanov piva, ktorí priemerne za deň
vypili od 10 do 20 gramov alkoholu. Skupinku takzvaných ťažkých pijanov
predstavovala vzorka ľudí, ktorí denne vypili od 20 do 30 gramov alkoholu.
Nakoniec sa vyprofilovala aj komunita veľmi ťažkých pijanov, ktorí denne
zvládli vypiť aj viac ako 30 gramov alkoholu.
Sú pijani zdravší?
V pozorovaní miernych konzumentov alkoholu bol výskyt metabolického
syndrómu zanedbateľný. Žiadny určujúci rozdiel nebol taktiež zistený ani
v porovnaniach skupín ľahkých konzumentov a ťažkých pijanov, ale ani
medzi ľahkými pijanmi a abstinentmi.
Vedci sa teda zamerali na výskum výskytu metabolického syndrómu, ktorý
by mohol byť spojený s konzumáciou alkoholu.
Výsledky však prekvapivo poukázali na fakt, že úplní abstinenti, na rozdiel
napríklad od ľahkých pijanov, mali vyšší obvod pása a nižšiu hladinu HDL
cholesterolu (tzv. „dobrý“ cholesterol) v krvi.
Štúdia ďalej potvrdila vyššie priemerné hodnoty dobrého cholesterolu aj
u ťažkých a miernych konzumentov alkoholu.
Piť, či nepiť?
Skupine ťažkých a veľmi ťažkých pijanov však, v porovnaní s ľahkými
konzumentmi, namerali vyššie hodnoty krvného tlaku.
V spomínanej štúdii napokon vedci nechávajú doporučenie konzumovať, či
nekonzumovať, alkohol na vlastnom rozhodnutí každého človeka.